Čo sa oplatí vidieť v Čičmanoch ?

S Jankou sme sa rozhodli, že okrem zahraničia začneme spoznávať aj Slovensko. Začalo to Spišským hradom, no a rozhodli sme sa navštíviť aj Čičmany. A keď sme spolu zistili, že Janka tam nikdy nebola, tak sme to museli napraviť čím skôr. Využili sme na to posledný teplý víkend. Zbalili sme sa, sadli do auta, prespali u rodiny v Martine a v sobotu ráno sa vybrali do Čičmian. Tie sú hodinku autom z Martina. Čo sa teda oplatí vidieť v Čičmanoch ?

.

Oplatí sa navštíviť Čičmany ?

Rozhodne áno! Aj keď nie je celá dedinka taká pekná, pomaľovaná, rozhodne by tu človek mal prísť a pozrieť si toto umenie naživo. My sme tu strávili dve hodiny, poprechádzali sa po dedine, kúpili suveníry, pozreli si Radenov dom a išli domov.

.

Čo teda vidieť v Čičmanoch ?

Ako sme spomenuli, v Čičmanoch vám bude stačiť stráviť dve hodiny. My sme si prešli takmer celú dedinu a odbočili aj mimo hlavnú cestu. No a verte nám, že tie pekné domčeky nie sú len popri hlavnej ceste. Dnes tu z pôvodných 1500 obyvateľov žije len 160.

.

Múzeum Radenov dom

Rozhodli sme sa, že si necháme porozprávať o histórií dediny od miestnej slečny. Vďaka tomu, sme sa dozvedeli, že v jednom dome v tých časoch bývalo aj viacero rodín naraz. Niekedy dokonca aj 30 alebo 40 ľudí. Izbu mali rozdelenú pomyselnou čiarou a členovia jednej rodiny spali spolu v jednej posteli. Viete si predstaviť, že by ste zdieľali izbu s inou rodinou a malú posteľ s ďalšími ľuďmi? My veru nie. Vďaka prehliadke domu, máme aj väčšiu predstavu ako tu fungoval taký pôrod. Keďže v tých časoch neexistovali nemocnice, tak ženy rodili doma. Žena sa šesť nedelí po pôrode považovala za nečistú a musela bývať v inej miestnosti či používať osobitný riad.

Kedysi ľudia natierali domy vápnom, hlavne proti škodcom a aby predĺžili životnosť dreva. Nenatierali sa celé domy, ale len na rohoch a v okolí okien. Jednoducho tam, kde sa drevá spájali. Súčasné ornamenty, ktoré sú na domoch teraz, sa objavili až po ničivom požiari v roku 1921. Ten zničil takmer celú obec a prežili iba 3 domy z celej obce. Vtedy architekt Dušan Jurkovič poskytol ľuďom finančné prostriedky na obnovu obce, ale len pod podmienkou, že sa postavia rovnaké drevenice, aké tu stále pred požiarom.

Otváracie hodiny a vstupné nájdete tu.

.

Ornamenty na domoch

Ornamenty na budovách sa inšpirovali čičmianskymi krojmi. Napríklad aj také logo Tatranského čaju je inšpirované vzormi z Čičmian. Prvé sa začali zdobiť poschodové domy, ktoré mali ako prvé upravené trámy, a to približne v 2. polovici 18. storočia. Išlo aj o vizuálne odlíšenie bohatších ľudí v dedine. V týchto časoch sa zdobili iba domy. Nikdy sa nezdobili hospodárske budovy.

Neskôr k ornamentom pribudli nové prvky na domoch, ktoré boli prevzaté z miestnej výšivky. Tie môžete na domoch vidieť aj dnes. Ak by vás však zaujímalo, podľa čoho sa tie ornamenty maľovali, tak len podľa vkusu človeka, ktorý ich maľoval.

.

Život v Čičmanoch

Kedysi muži pracovali hlavne ako drevorubači. Taktiež pracovali aj ako tesári, hospodári, či šindliari. Okrem toho sa muži živili sklenárstvom a chodili aj do okolia opravovať rozbité okná. Kedysi sa v okolí Čičmian nachádzalo až 17 salašov, čo bolo naozaj veľa. O mlieko, syry či bryndzu tu naozaj nemali núdzu. Keďže, tu mrzne bežne aj v máji tak úroda tu nie je bohvie aká, ale pestujú sa tu hlavne zemiaky a jačmeň.

Zaujímavosťou je aj to, že v obci sa nachádzajú dva objekty ľudovej architektúry, ktoré spravuje Považské múzeum. Ostatné domčeky patria súkromným osobám.

Pohreb v Čičmanoch.

Keď niekto zomrel, bol zvyk otvoriť v dome všetky okná, aby duša mohla v kľudne odísť. Tiež zakryli všetky zrkadlá, lebo ak by sa duša uvidela v zrkadle, nikdy by z domu neodišla a ostala by strašiť. No a keďže krematóriá v tých časoch neexistovali, tak pozostalý od úmrtia až po pohreb ostávali v dome. No a napríklad takým samovrahom, sa v dedine pohreb nerobil.

.

Kaštieť v Čičmanoch

Tento barokovo-klasicistický kaštieľ bol postavený koncom 18. storočia. Posledným vlastníkom bol gróf Leopold Berchtold, minister zahraničia Rakúsko-Uhorska. Od vtedy bol pod vlastníctvom štátu, no a asi viete ako dopadnú podniky vo vlastníctve štátu na Slovensku. No ale v roku 2015 prešiel kaštieľ rekonštrukciou a vďaka novým majiteľom dnes dýcha novým životom. Kaštieľ si zachoval som barokovo-klasicistický štýl. Dnes sa tu môžete prísť najesť, či ubytovať.

Ahojte a cestujte!