Metro v Štokholme

Metro v Štokholme je údajne najdlhším umeleckým dielom na svete. Má 143 kilometrov a skladá sa z troch trás (modrá, červená, zelená), na ktorých je v prevádzke 5 liniek. Dokopy sa tu nachádza 100 staníc a každá z nich je jedinečná.

Od roku 1957 zohrávali umelci kľúčovú úlohu pri výstavbe nových staníc. Postupom času sa staršie stanice metra vyzdobili krásnymi sochami, nástennými maľbami a inštaláciami. Tie vytvorilo viac ako 150 umelcov.

Pri návšteve Štokholmu sa určite oplatí kúpiť si lístok na metro, ktorý môžete využiť aj na presun autobusmi a dokonca aj loďami. Ceny lístkov nájdete tu. Okrem lístkov na stránke nájdete aj mapu metra. Ale keďže sme vám to chceli uľahčiť, tak sme vytvorili mapu s označením staníc (žltá gulička), ktoré sú podľa nás tie najkrajšie. Za nás bola najkrajšia stanica metra T-Centralen, kde sme strávili veľa času.

Ak vás okrem úžasného metra zaujímajú aj iné miesta v Štokholme, tak si o nich môžeme prečítať v našom článku. My sme sa metrom vozili každý deň a zakaždým sa nám podarilo objaviť aj iné vyzdobené stanice ako nájdete vo všetkých článkoch. Takže pokiaľ budete mať kúpený viacdňový lístok na metro a budete mať dosť času, poprípade vám nebude priať počasie, tak sa určite choďte len tak povoziť na konečné zastávky jednotlivých liniek – nebudete ľutovať.

dfefsfsfsf

T-Centralen

T-Centralen a jeho význam : T – tunelbana, čo je po švédsky metro alebo podzemie a tunelbana centralen znamená v švédčine hlavná stanica metra. Preto je táto stanica srdcom metra, kde sa spájajú všetky linky. Nachádzajú sa tu 2 nástupištia. Jedno nástupište sa skladá z dvoch poschodí. Na jednom nástupišti nájdete zastávky pre zelenú a červenú linku metra a druhé nástupište, ktoré je pod nimi patrí modrej linke.

Modrú linku zdobia maľby od umelca – Per Olof Ultvedt, ktoré namaľoval v roku 1957. Maľby sú kombinácia bielej a modrej farby a okrem ich estetickosti majú mať upokojujúci efekt. Myšlienka týchto malieb bola pravdepodobne taká, že modrá farba spolu s jednoduchými motívmi štylizovaných kvetov a listovými popínavými rastlinami má dávať cestujúcim šancu vyčistiť si myseľ. Na strope eskalátora pri prechode z jedného nástupištia na druhé sú siluety robotníkov, ktorí postavili stanicu.

fsgshdfhd

Kungsträdgården

Táto stanica nie je len jednou z umelecky najpôsobivejších staníc, ale aj najhlbšie položenou. Nachádza sa 112 stôp pod zemou. Stanicu metra Kungsträdgården otvorili v roku 1977 po značnej kontroverzii. Počas 50. a 60. rokov 20. storočia sa veľké časti centra Štokholmu zbúrali a nahradili modernými budovami. Nadzemnú históriu oblasti odzrkadľujú aj repliky sôch, ktoré kedysi existovali v areáli paláca Makalös, veľkolepého sídla a záhrady, ktoré kedysi zaberali priestor nad stanicou, no v roku 1825 ich zničil požiar.

Od svojej výstavby si stanica vyvinula svoj vlastný sebestačný ekosystém, s organizmami, ktoré sa častejšie vyskytujú v jaskyniach ako v systémoch metra. V roku 2012 stanicu zatvorili pre železničné práce, a využil to tím výskumníkov na odobranie vzorky z holých žulových stien. Čoskoro našli celý rad života ako vzácne machy, drobný hmyz, červy a podobné živočíchy.

Ekosystém napája umelé osvetlenie stanice, ako aj krieda, ktorá kvapká z umelo vytvoreného stropu. Dokonca aj cestujúci, ktorí denne prechádzajú stanicou, poskytujú stály zdroj molekúl bohatých na energiu, ako sú vlasy a iné ľudské zvyšky.

Vizuálne je to jedna z najvýraznejších staníc pod Štokholmom. Úseky odkrytej skaly siahajú až po klenuté stropy zdobené farebnými mozaikami. Na stanici sa objavujú aj pozostatky niektorých starých domov zbúraných počas prestavby centra Štokholmu: staré sochy, zložito vyrezávané stĺpy, staré vodné fontány a ďalšie.

fgfgs

Rådhuset

Stanica metra je pomenovaná po Rådhuset (Súdna budova) – priamo nad povrchom. V blízkosti sa nachádza aj Mestský úrad a Policajné riaditeľstvo. Naplánoval ju architekt Michael Granit a navrhol umelec Sigvard Olsson a otvorili je v roku 1975.

Stanica metra Rådhuset, zdanlivo vytesaná priamo zo skaly a ponechaná surová, natretá tmavočervenou/oranžovou farbou, vytvára strašidelný a znepokojujúci dojem, akoby ste sa nachádzali hlboko v útrobách zeme. Podobne ako niektoré iné stanice štokholmského metra využíva organickú architektúru, ktorá ponecháva skalné podložie odkryté a nevytvarované. Stanica sa zdá byť založená na prírodných jaskynných systémoch.

fdfg

Solna centrum

Stanicu Solna Centrum otvorili ako prvé rameno modrej linky v roku 1975. Maľby na nej sú namaľované na stenách v jasnej zelenej a červenej farbe, kde zelená je les a červená je večerné slnko zapadajúce za koruny stromov. Tieto malby predstavujú krajinu. Po dokončení stien mali umelci Karl-Olov Björk a Anders Åberg pocit, že im tam niečo chýba. A tak pokračovali v pridávaní rôznych detailov a scén do lesa. Pôvodne mali byť steny iba čisto zelené a červené. Zvyšok obrazov bol do značnej miery improvizovaný. Výsledkom boli obrázky, ktoré ilustrovali niektoré z najdiskutovanejších spoločenských tém vo Švédsku v 70. rokoch – životné prostredie, odlesňovanie a vyľudňovanie vidieckych oblastí.

fjsdfj f

Tensta

Predmestie Tensta postavili v rokoch 1966 až 1972, aby sa v ňom mohli ubytovať ďalší obyvatelia Štokholmu, pretože mesto sa rozrastalo a obyvatelia potrevali viac rezidenčných bytov. Hoci stanicu metra zaradili do stavebných plánov od začiatku, tak nakoniec ju otvorili až v roku 1975.

Umelkyňa Helga Henschen spolu s Arne Sedell a jej bratom Larsom strávili viac ako rok zdobením nástupišťa stanice farebnou ukážkou zvieracích sôch a štylizovaných listov na jasne bielej stene. Keďže v oblasti Tensta tvorilo väčšinu obyvateľov prisťahovalci, tak umelci chceli, aby sa na stanici cítili vítaní bez ohľadu na to, odkiaľ prišli. Rôzne kúsky sa nazývajú napríklad „Ruža pre prisťahovalcov“, „Solidarita“, „Príbuzenstvo“. Slová napísané okolo stanice sú oslavou všetkých ľudí z rôznych kultúr žijúcich v Tenste.“

hjjkbjh

Stadion

Každý rok slúži Östermalms IP, blízko ktorého sa nachádza Stadion, ako hlavný festivalový priestor pre festival Stockholm Pride. Neďaleká stanica metra má zhodou okolností krásnu dúhu v živých farbách namaľovanú na jasne modrej stene jaskyne, ktorá víta návštevníkov festivalu. Stanica je jednou z prvých jaskynných staníc v Štokholme. Existovali skutočné obavy, že ľudia si spoja tieto jaskynné stanice s podsvetím a inými škaredými miestami. Takže jasná modrá a dúha slúžia ako pripomienka, že neďaleko je obloha.

Umelci stanice, Åke Pallarp a Enno Hallek, chceli nielen dostať oblohu pod zem, ale tiež chceli pripomenúť cestujúcim význam štadióna v histórii športu. Neďaleko sa nachádza Olympijský štadión, dejisko olympijských hier z roku 1912. Dnes je Stadion stále jednou z veľkých štokholmských arén a pravidelne sa tu konajú športové podujatia a koncerty.

fdf fsf

Tekniska Högskolan

Tekniska Högskolan je stanica na červenej linke štokholmského metra, ktorá sa nachádza neďaleko Kráľovského technologického inštitútu (Kungliga Tekniska högskolan). Stanicu otvorili 30. septembra 1973, aby pomohla študentom a profesorom dostať sa do svojich tried. Nie je prekvapením, že ocenená stanica s umením Lennarta Mörka je oslavou vedeckých pokrokov a objavov.

Najpútavejšie dielo je pravdepodobne päť pravidelných mnohostenov umiestnených na plošine, z ktorých každý predstavuje jeden z piatich Platónových prvkov: oheň, vodu, vzduch, zem a éter. Nájdete tu aj znázornenia kopernikovského heliocentrizmu, Polhemovu mechanickú abecedu, Newtonove tri zákony pohybu a da Vinciho pokusy vytvoriť lietajúci stroj,

Stanica metra Tekniska Högskolan (spolu s neďalekým štadiónom Stadion) bola ako jedna z prvých „jaskynných staníc“, kde steny kopírujú obrysy podložia, ocenená cenou Kaspera Salina v roku 1973.

ff

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Jakub Chromčík (@jakubchromcik)